Recenze knihy Jiřího Kajínka „Můj život bez mříží“ - Ján Fifik

[Smajlík]
 

Ján FIFIK, spisovateľ, novinár, v minulosti pedagóg, šéfredaktor Východoslovenského vydavateľstva v Košiciach, donedávna mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenska vo Vietname. Posledný rok  prednášal na prestížnej univerzite BFSU v Pekingu. Na svojich cestách po svete poznával osudy mnohých ľudí, vnímal ich problémy a od svojho návratu z diplomatických služieb na Slovensko sa usiluje svoje skúsenosti tlmočiť prostredníctvom literárnej tvorby.

Životné motto Jána Fifika :
AK VÁM ŽIVOT NADELÍ CITRÓN, KÚPTE SI MARTINI !

Zdroj: Osobní stránky JF - http://www.fifija.com/

Dočítal som knihu Jiřího Kajínka „Múj život bez mříží“ a takmer paralerne som dočítal z tkz. rovnakého súdka knihu „Zatratení“ o slovenských doživotne odsúdených väzňoch.

V hlave sa toho toľko nazbiera, keď človek číta nie preto, aby čítal, ale porovnával, kombinoval, hľadal.

Odchádzam z pošty a na sedadlo spolujazdca položím balíček listov..........z rohu jedného sa na mňa díva prezident ČR a v pravom dolnom rohu tejto známky svieti na mňa červené áčko. Pochopiteľne, ide o prvého muža bratskej republiky a to nemôže byť žiadne „béčko“. Parkujem, o chvíľu sadám za svoj písací stôl, premiešam kávu a znovu ten list v ruke......div-divúci, až teraz vidím, že na obálke sa vlastne stretli Miloš Zeman a potlač tváre Jiřího Kájinka a reklama na jeho knihu. Paradoxne...akoby i osud chcel prezidentovi pripomenúť, že byť áčkom znamená vnímať veci panoramaticky, širokým objektívom. To áčko vraj znamená, že sa bude táto známka používať na bežné pohľadnice a na bežné dopisy...ale toto nie je len-tak bežný dopis, priateľka z Čiech mi zaslala recenziu knihy, ktorú spod svojho pera vypustil do sveta pán Hvížďala a zároveň sa ma pýta na môj názor. Pre istotu recenziu neotváram, nečítam...nechám si to na neskôr a možno sa ospravedlním a nebudem ju čítať vôbec.

Listujem ešte raz knihou, v ktorej sa Jiří Kajínek zobrazuje tak ako to cíti, tak ako to myslí alebo je to do určitej miery i jemne upravené vydavateľom?

I v modernej histórii by sme hravo našli celú kopu odsúdených na doživotie a to ako v Čechách tak aj na Slovensku. Za vraždy, mordy najhoršieho druhu...............ale aj nebezpečných lupičov.

Jiří Kájínek je vraj jeden z nich, zlodej, ktorý sa vraj prepracoval na lupiča a neskôr dokonca aj na dvojnásobného vraha...aj keď sa k vraždám nikdy nepriznal a celá plejáda okolností bola a je okolo neho prinajmenšom zvláštna, divná. Svoj v poradí štvrtý trest- na doživotie dostal rozhodnutím súdu v roku 1998 a to vraj práve za dvojnásobný mord a jeden pokus o vraždu, rovnako ako aj za nedovolené držanie veľmi veľkého množstva zbraní a streliva. Prešiel som si , čo je dostupné, predošlé tresty Kajínek dostal za značné množstvo vlámaní a za údajné lúpežné prepadnutie, za odcudzenie služobnej zbrane policajtom, za odcudzenie služobného auta a toto všetko sa pridalo k niekoľkým pokusom o útek. Jeden útek z Mírova bol úspešný. Do tej doby sa z tohto väzenia nepodarilo utiecť nikomu.

Je také slovenské príslovie.....Klamstvo len do času, spravodlivosť naveky a zdá sa, že po toľkých rokoch, čo Jiří Kajínek sedí vo väzení už dávno nastal správny čas minimálne aspoň otvoriť jeho prípad, keďže je stále viac a viac nejasností, ku ktorým sa treba postaviť, preveriť ich.

Nie som si celkom istý, ale vraj o prvé podmienečné prepustenie z väznice si Jiří Kajínek môže požiadať až niekedy v roku 2022. To by mal tento človek 61 rokov. Ale je všetko naozaj tak? Videli ste film? Prešli ste si stránky, kde sa už niekoľko tisíc ľudí k prípadu vyjadruje?

Začínam od knihy...pravda, mám, niekoľko svojich výhrad....napríklad zavádzajúci nadpis v kontraste k tým častiam knihy, kde sa popisuje práve naopak život za katrom, za mrežami.

Väčšie výhrady mám aj k celkovému spracovaniu častí knihy, kde sa popisuje technika vlámaní, pozorne som si knihu prešiel niekoľkokrát a aj keď som presvedčený o tom, že sa dala kniha urobiť ešte lepšou, ešte prekvapujúcejšou predsa len –môj staručký profesor literatúry sa nás stále pokúšal naučiť čítať medzi riadkami.

A ak to viete, budete prekvapení...

Posolstvo knihy je jasné, zásadné a pre niekoho akože do nekonečna opakované...sloboda, tak ako Kajínek v knihe uvádza, verí, že z väzenia odíde legálne . „ Ak by som chcel odísť nelegálne, skutočne som už dávno utiekol“ a niečo na tom tvrdení zrejme bude.....s útekmi má Kajínek už bohaté skúsenosti. Ale prečo mu ich vyčítať, keď prinajmenšom ten najslávnejší útek mal jasne a celospoločensky ukázať, že sa v jeho prípade stala zrejme ak nie celkom isto skrivodlivosť. Ale

čítajte ďalej...“Ale já neměl v úmyslu utíkat ani z Valdic a ani dneska takový úmysel nemám...AŤ MĚ KLIDNÉ ZABIJOU TŘEBA PŘED VĚZNICÍ, ALE JÁ CHCI LEGÁLNE VEN“.

A akože kto by ho mal zabiť?

Alebo sa čaká na to?

Škoda, že vec neriešil Václav Klaus a mohol! Mohli sa pohnúť ľady...

Serpentíny života J.Kajínka osobitne pred odsúdením a následne vo výkone trestu sú neskutočné a to i napriek tomu,. že vraždy v plzeňských borských serpentínach nikdy nepriznal a ani sa nikdy neobjavili priame a jasné dôkazy!

Písanie kníh vo väzení niektoré krajiny zakazujú, česká legislatíva neodopiera takúto možnosť väzňom ale povedzme v takej Austrálii, Anglicku je zákonom zakázané profitovať na písaní a popisovaní svojich zločinov, rovnako sa k veci stavia celá rada amerických štátov. V Británii ale zločinci môžu vydať svoje pamäti ale nemôžu mať z nich finančný efekt.

Kto prípad sleduje, môže si vybaviť šokujúce prehlásenie vdovy po zavraždenom Jandovi Evy Havlovej, ktorá pred plzeňským súdom povedala jasne: „Nemyslím si, že pán Kajínek je ve vězení právem!“ A div sa svete ani týmto vyjadrením sa nezapodieval ani sudca a ani prokuratúra či polícia! Je jasné, že vdova prinajmenšom tuší , ak rovno nevie, kto vlastne naozaj vraždil.

Prehŕňam sa v pamäti koľko rôznych svedkov svedčilo v prospech Kajínka a nič. Sudca Tomáš Bouček je zrejme ako stelesnenie tých troch opíc...nevidím, nepočujem a poviem len to, čo sa najmenej očakáva!

Vdova po Jandovi vie svoje a zrejme v strachu o svoj život mlčí.

A mlčia aj iní....kto ho len vie, kde teraz je a čo robí ex-policajt Jan Mikeš a ex-policajt Jaroslav Kronďák, lenže chyba lávky, obaja sú nezvestní. Alebo......žeby neboli nezvestní ale sú už mŕtvi? A kto by im túto vec akože urobil, veď Kajínek bol a je za katrom?!

A akože to je len s Alexandrom Hegedussom, ktorý krivo svedčil v neprospech J.Kajínka a dokonca zašiel aj za šéfkou odboru prezidentskej kancelárie pani Janou Chalupovou, ktorá pre prezidenta Havla pripravovala návrhy na milosti a zveril sa jej, že proti Kajínkovi svedčil pod silným policajným tlakom!!!!!

Čím viac sa človek začíta do jednotlivých verejne publikovaných materiálov naviazaných na kauzu Kajínka, tým viac a viac ho môžu desiť výplody „demokratického“ režimu a je jedno či to je na Slovensku alebo v Čechách!

Všade dookola nás je samá bieda, mizéria a bezprávie a z našich životov sa povytrácali hrdinovia...ktože si len spomenie na Jánošíka...alebo v Čechách na Babinského? A potom sa to stane, z najprísnejšie strážené ho väzenia v Čechách utečie väzeň, ktorý chce upozorniť na fakt, že nikoho nezabil, dokonca ani pri tom slávnom úteku nezmasakroval dozorcu tak ako z úplne iného súdka Rigo v leopoldovskej väznici. Traja ministri spravodlivosti podali reálne sťažnosti na rôzne chyby, ktoré sa objavili počas vyšetrovania a nič. Hold, škoda, že Kajínek nesedí vo väznici na Slovensku, kde sa za procesné chyby otvárajú dvere skutočným zločincom tak rýchlo, že nestihnú ani pánty zavŕzgať.

Alebo sa prípad neotvára snáď preto, že sa niekto bojí, že v prípade úspechu bude treba pánovi Kajínkovi vyplatiť riadne odškodné za toľko rokov vo väzení a nedajbože bude treba tieto peniaze aj zosobniť?

Úhrada škody sa podľa súčasne nastavených podmienok v Čechách pohybuje cca 7 EUR/deň, teda za vyše 20 rokov minimálne 60 000 EUR a k tomu za nemajetkovú újmu, poškodenie dobrého mena ďalších minimálne 10 EUR denne....

Dobrý advokát by sa iste pohyboval v rozpätí 1000-2000 Kč denne.

Pred časom minister John prišiel s tým, že chce zbaviť mlčanlivosti bývalého policajta, pretože je viac ako zrejmé z odpočúvania, že by mohol v prípade Kajínek vypovedať v jeho prospech.

Listujem v knihe a prechádzam v nej poznámky, ktoré som si urobil, na žltých samolepkách, ceruzkou, zvýrazňovačmi.....kniha je masívna, akože inak v prípade Kajínek musí byť použitá tvrdá väzba, aj foto na obálke sa mi pozdáva a predsa...nemôžem sa ubrániť pocitu, že mohla byť urobená po stránke výpovednej ešte lepšie....akosi niekedy stačí slovo a mohlo by byť všeličo úplne inakšie..........Iste, dá sa predpokladať, že chlap po 20-tich rokoch v base zrejme by mohol aj bežne používať tvrdšie slová.....ako šukať, ale keď si človek vyskladáva mozaiku o inom a vie o ňom čoraz viac, tak potom hop...žeby zásah nakladateľa? Vydavateľa?

Vyšla kniha a tu ho máš, už sa predbiehajú všetci tí, čo v Kajínkovi vidia psychopata, grázla, čorku.........sám priznáva, že anjel nebol, ale vrahom iste nie je.....tisícky ľudí, ktorí prípad sledujú po elé tie dlhé roky neraz nechcú tak ako on omilostenie, ale spravodlivé znovuotvorenie procesu.

Vedeli ste, že najviac psychopatov evidujú psychológovia medzi riaditeľmi, právnikmi, novinármi, obchodníkmi, predavačmi policajtami a farármi rovnako ako medzi šéfkuchármi a vyššími štátnymi úradníkmi?

A naopak...

Vedeli ste, že najmenej psychopatov sa podľa psychologických prieskumov dá nájsť medzi opatrovateľmi, zdravotným personálom, terapeutmi, remeselníkmi, kozmetičkami, pracovníkmi v charite, učiteľmi, lekármi a účtovníkmi?

Skúste sa pozorne pozrieť na výpovede Pokoša, na reakcie zainteresovaných, na sudcov a hľadajte markantné znaky psychopatov..........časté používanie minulého času, kecanie o potrebách a pohnútkach, neschopnosť priznať si čo by len malú chybu, protirečenia nechávajú bez povšimnutia a aj ich reč tela protirečí tomu, čo hovoria.....chýbajú hmatateľné dôkazy a na vyše zdôrazňovanie, že psychopat je ON a nie ON sám.

Máte pocit, že by bol snáď pán Kajínek narcis?

Javí sa vám ako machiavelista? Každý 25-ty človek na svete je psychopat....napíšte si za sebou 25 ľudí, ktorí sa motali okolo Kajínka a porozmýšľajte!

Advokát J. Kajínka potvrdzuje, že jeho klient má zmysel pre spravodlivosť, aj keď vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť v niektorých smeroch čiastočne deformovanú. Nutné dodať, že takto vidia Kajínka mnohí ľudia, je na míle vzdialený brutalite, znásilňovaniu, vraždeniu detí, dospelých, aj keď s práve takými kreatúrami trávi vo väzniciach svoj čas... Dokonca paradoxne by a dalo predpokladať, že ak by vedel zvýrazniť svoje kladné vlastnosti, mohol by byť z neho dobrý právnik a zrejme aj riadny a tvrdý policajt. Rovnako vidia Kajínka aj iní advokáti, ktorí sa pohybovali v jeho blízkosti, či už JUDr. Zejda alebo JUDr. Janeček či JUDr. Bárta.

Kajínek, muž, ktorý sa nezlomil, muž, ktorí zvládal urobiť aj minimálne 1600 klikov, muž , ktorý verí..........aj keď celé tie roky v kriminále žiadna lebeda....

Paradoxne, nikdy nebola zrealizovaná žiadna rekonštrukcia činu a ani rekognícia možného páchateľa.

Rozmýšľam, prečo v mnohých veciach nikto neporadil pánovi Kajínkovi s knihou, s jednotlivými kapitolkami i celkovým zámerom knihy, s detailami, nemôžem povedať, že by som si nevedel túto knihu predstaviť i v inej podobe, s inou kompozíciou. Pustiť takúto knihu vonku nie je len tak, časť verejnosti ju privíta, časť verejnosti zatratí a neraz sa môže stať zo všeličoho aj dvojsečná zbraň .

Poznať pravdu je zrejme v tomto prípade nebezpečná vec.

A viete prečo? Pretože celkom nebadane a plíživo a dnes už i otvorene sa justične-policajná kauza Jiří Kajínek stala riadnou POLITICKOU kauzou, ktorá nepoukazuje na nahého Kajínka pri zatýkaní, ale na nahú a zrejme nie dvakrát príjemnú pravdu o štátnych orgánoch - o polícii, prokuratúre, spravodlivosti, väzenskom systéme.....je veľmi ťažké priznať, že by mohlo ísť o spiknutie vysokopostavených policajtov, ktorí ani minútku neváhajú a neprestávajú ukazovať prstom na novinárov, médiá i samotného Kajínka s výkrikmi, že nejde o nič iné iba o bulvárne hry, o celoplošne šírené lži a polopravdy či dokonca o heroizovanie vraj dvojnásobného vraha. Ale ak tomu je tak nazozaj, prečo sa nerozhodnúť urobiť bodku za všetkými pochybnosťami a neotvoriť kauzu ešte raz, aby sa všetko preverilo, prešetrilo a prijali sa konečne nespochybniteľné závery?

Kde sa berie tá drzosť tvrdiť, že justičný omyl neprichádza do úvahy, keď sa všeobecne vie, že čiastočné či úplné justičné omyly sú všade na svete. Alebo naši drahí susedia majú na postoch inšpektorov ministra vnútra, medzi štátnymi zástupcami i v radoch sudcov a polície len ligu neomylných expertov?

Reakcie mnohých vysokopostavených úradníkov v kauze Jiří Kajínek sú zbrklé, nervózne a zavádzajúce.

Pozrite, pred časom prepustili Japonci z väzenia svojho „Kajínka“. 46 rokov strávil vo väzení pre nič. Jednoducho tak sa dohodli sudcovia s policajtami. Nevinný muž vyšiel z basy ako vetchý starec. 46 rokov sa každý deň zobúdzal s tým, že si pre neho príde popravčia čata. Bývalý boxer Iwao Hakamadu bol odsúdenení za to, že vraj vyvraždil rodinu svojho nadriadeného vo firme, kde v tej dobe ako 23 ročný pracoval. Pre políciu to bolo všetko „easy“, ako dôkaz stačili zakrvavené šaty, pravda, tie sa prapodivne našli na mieste činu až rok po vražde. Nikomu samozrejme nevadilo, že tieto šaty boli o niekoľko konfekčných čísel menšie, takže Hakamadu by do nich absolútne nemohol vliezť. 46 rokov bojovala za svojho brata sestra Iwaa Hideko, ktorá prišla i na ďalšie podstatné omyly polície, dvere, ktoré mali slúžiť pre jej brata ako úniková cesta boli totiž vždy a preukázateľne zamknuté, experti na jej podnet zistili, že nôž, ktorý mal vraždiť v rukách Iwaa bol príliš malý, príliš slabý a príliš tenký aby mohol skántriť štyroch ľudí.

Vyše dvadsať rokov stojí pri svojom bratovi Jirkovi i jeho sestra Miluše a s ňou i tisícky ľudí. Alebo sa čaká na ďalších 26 rokov?(

Divoké 90-te roky minulého storočia majú na svedomí ako v Česku tak aj na Slovensku všeličo.

Viete niečo o zavraždenej rodine Sira Jacka Drummonda vo Francúzsku? Otec deviatich detí Gaston Dominici bol políciou obvinený z tohto mordu a dostal doživotie. Po znovuotvorení prípadu neostávalo nič iné, len konštatovať úbohosť francúzskej polície a prezident Charles de Gaulle oslobodil v 1960 roku nevinného človeka.

Rovnako by ste sa mohli začítať do justičného omylu Marie Besnardovej, ktorej najskôr našili vraždu manžela a nakoniec ju usvedčili i z ďalších dovtedy nevyriešených dvanástich vrážd.

Bóže, to boli vtedy prémie u policajtov!(((((

Justícia sa v minulých rokoch nie raz pomýlila a mýli sa i dnes, človek, ktorý ale tvrdí, že sa nedopustil toho alebo hentoho skutku si zaslúži pozornosť a znovuotvorenie svojho procesu, ak justícia mieri na niekoho prstom, ide to ťažko ...veľmi ťažko.

Alebo sa budeme baviť o justičných omyloch v USA? V Austrálii?

Pravý páchateľ si užíva slobodu, maskuje eventuálne trhlinky.

Nech je už tak či onak, je tu silné podozrenie, že misky váh spravodlivosti sú pri Kajínkovi posunuté do prapodivnej nerovnosti. Justícia má ohromnú moc, polícia rovnako a štát sa bude prizerať a dokladovať, že je všetko v poriadku? Je to justičná vôľa alebo zvôľa?

Pre časť českej spoločnosti sa Kajínek stal kultovou postavou , aj keď i toto treba brať s rezervou, hoci to vyslovil psychológ netík, teda presnejšie expert na klinickú a forenznú psychológiu, ktorý celkom neprezieravo vyhlásil, že mu kauza Kajínek lezie na nervy.

Takže kto už len sa bude snažiť pozrieť na vec ešte raz, keď ešte aj slovutný psychológ je z veci na nervy? Iný psychológ Karel Humhal zas vyhlásil, že ženy v Čechách berú Kajínka ako pudovú záležitosť, je to akýsi symbol samca, dobre vyzerajúceho, s vysokým IQ, inými slovami vchádza vraj do hry podľa neho tkz. Štokholmský syndróm, ktorý sa prejavuje tým, že obeť, napríklad únosu začne voči únoscovi pociťovať kaldné city. Už som čítal aj iné prirovnania, Kajínek a Jánošík, Kajínek a Rýchle šípy....podľa môjho skromného úsudku je to o ničom, Kajínek je Kajínek a kto zo všetkých tých mudrcov je ho schopný brať ako človeka, ktorý o sebe celých 20 rokov tvrdá, že nikoho nezavraždil a celé ďalšie série jeho krokov sú naviazané práve na to, čo pociťuje ako krivdu. Riešenie by bolo jednoduché, seriózne otvoriť prípad pod kontrolou verejnosti.

Píšem tieto riadky a cez plece mi nakúka na malú chvíľu moja 88-ročná mama, na stole mám odkiaľsi z Internetu fotografiu Kajínka a druhú-fotografiu svedka Pokoša. Tomu z očí nehľadí nič dobrého, poťukala perom po fotografii Pokoša, ten by predal aj vlastnú mater. Koniec rodinného vyšetrovania!)

Rozmýšľam, aká by bola táto kniha, ak by mala dve časti, „môj život bez mreží“ po moment, keď bol Kajínek po prvýkrát odsúdený a druhá, keď Kajínek začína po 20-tich rokoch v lochu opäť žiť a životom sa mu prepletajú jednotlivé udalosti posledných dvoch desaťročí........“To héééééj““, zvolá umelohmotný papagáj, ktorý mi stráži na písacom stole fixky a perá. To by bol naozaj príbeh bez mreží, aj keby tam vlastne stále boli!

Skoro nikto sa neprizastavil pri tom, kedy nastal v živote mladého Jiřího Kajínka ten podstatný zlom, počas ktorého sa z celkom slušného chlapca, ako ho hodnotia známi, učitelia, susedi i priatelia stal zlodej akože bez bázne a hany....ak si knihu pozorne prejdete, napadne vás, že ten moment sa tam objavil....tesne po ťažkej havárii, keď sa Jirka dostáva z nemocnice domov, začína cvičiť a keď sa dozvedá, že vodič, ktorý haváriu zapríčinil nevyviazol ani s podmienkou...pretože bol vplyvným komunistom. Zrejme práve vtedy prestal veriť v spravodlivosť.

Po tom, čobol Kajínek obvinený z dvoch vrážd v blízkosti Plzne mu z bytu vzali celkom slušný arzenál zbraní, jedno špeciálne komando by bolo ale echt riadne vyzbrojené, deväť rôznych pištolí rôznych značiek a rôznych ráží od 9 mm až po známe 6,35 mm. Tri samopaly značky Manlicher, brokovnicu Maverick, 58 V, UZI, niečo cez sedem tisíc rôznych nábojov....nie som odborník na zbrane, ale to poznáte, ak má niečo vystreliť, môže aj motyka....trošku zvláštne, že by si vzal na „takú akciu“ len dve „pištolky“ 7-65-ky?????? Prečo by nesiahol po istejšom samopale?

V prípade sa už všeličo premlelo, aby ste boli v obraze siahnite napríklad po informáciách o bývalom policajtovi J. Kreuzerovi, ktorý bol zatknutý vo veľkej afére s falošnými obrazmi. Ide o rovnakého policajta, ktorý bol zástupcom šéfa policajnej zásahovej jednotky, ktorá získala od podnikateľa Vlasáka informáciu, že ho vydiera Janda. Rovnako skončil aj ďalší člen zásahovej jednotky Jan Mikeš a potom prišlo prekvapenie, súd ich sprostil všetkých obvinení.....Kreuzer sa dal na podnikanie po odchode od polície a úspešne obchoduje so starožitnosťami a obrazmi.....Mikeš sa rozhodol zdržiavať na neznámom mieste.

Nemusíte ani radi pozerať na policajné detektívne filmy a dospejete k názoru, že v Plzni to na polícii v tých časoch fungovalo prazvláštne a vlastne príslušníci polície boli „prerozdelení“ do dvoch proti sebe pôsobiacich gangov.

Okolo Kajínka sa toho napísalo a povedalo veľa, veľmi veľa ale akosi málo sa hýbu veci, ktoré sú pre neho ale aj spoločnosť najpodstatnejšie. Niekedy sa objaví v tlači niečo, čo mu viditeľne a reálne môže skôr poškodiť ako prilepšiť, takou môže byť napríklad i informácia, že internetový klub „Pelican Bay Poker Club“, ktorý bol založený pred 20-timi rokmi priamo v jednom z najťažších väzení v USA a jeho členovia boli vrahovia kopajúci prvú ligu zaslal prostredníctvom producenta filmu Kajínek Petra Jákla J.Kajínkovi tkz. exkluzívne členstvo ako ponuku od amerického producenta Petra Sederowského. V klube dnes pôsobia i slávne mená alerického showbiznisu, tak napríklad i herec Jason Mewes známy z filmu Vresk 3alebo Vince Curatola zo seriálu Zákon a poriadok. Producent Jákl vraj začal jednania s vedením väznice, aby Kajínek mohol cez Internet hrať, je pripravený i tkz. „hon“, že na porazenie Kajínka by bola vypísaná špeciálna odmena-prémia. Predstava, že by J.Kajínek mohol kľudne karbaniť a to dokonca bez obáv, žeby prehral svoj dom, chatu alebo auto je rovnako zvrátená ako fakt, že takéto reči hneď na začiatku nezotrú tí, ktorí sa v takto ladených príspevkoch objavujú. Uvedený príklad uvádzam len a len preto, že som presvedčený, že na rôzne reakcie je treba byť pripravený napríklad i na jednotlivé kapitoly knihy, ku ktorej je naviazaná táto recenzia.

O tom, že dnes už 53-ročný J.Kajínek nevraždil nepochybujú už tisícky ľudí, teda dá sa to napísať i tak, že dnes už pochybuje skoro každý, že by tie plzeňské vraždy spáchal J.Kajínek....ak píšeme skoro každý, tu iste nepatrí plzeňský sudca Bouček, ktorý jedinú spravodlivosť vidí podľa všetkého v tom, že dvere väznice sa pre J.Kajínka otvoria iba ak by v cele zomrel. Rovnako v Čechách ako aj na Slovensku sa môže zdať, že spoločnosť je neraz vyčerpaná akýmsi bezohľadným súdružským kapitalizmom a sn8ď preto sa nikto z kompetentných naozaj nezaberá otázkou, kde sa berie v človeku taká sila takmer 20 rokov dúfať v iný scenár? Neviete? Jedine vo vlastnej nevine! Márišku belavú....pre Kristove rany, nemá to tá teta Spravodlivosť v našich končinách ľahké, jednak že má cez oči šatku a rovnako aj preto, že niekto poťahuje jej miskami ako mu príde.

„Piatok je taká malá sobota a to sa už nerobí“, pondelok je pondelok, skrátka modrý pondelok, aj tí, čo prídu do práce, robia len akože, utorok sa robí zrejme iba naoko a streda? Jéminku....vtedy všeličo treba a ani sa nevie ako a takmer dvadsať rokov je fuč.......a nikto sa nezamýšľa nad osudom človeka, nič sa nehýbe, nič sa nepreveruje, nič sa neotvára.....(